nedeľa, 27. augusta 2017

O pravidlách v Tramtárii

Skúste sa na chvíľku zamyslieť a nájdite 5 pravidiel, ktoré dodržujete vo svojom živote. Čo je to vlastne pravidlo? Návod ako sa zachovať, ktorý platí univerzálne - za každých okolností a pre všetkých. "Vždy musíš..., Nikdy nesmieš..., Všetci budeme..." Na čo je dobré? Urýchľuje a zjednodušuje naše rozhodnutia, chráni nás pred neobvyklými alebo nebezpečnými situáciami, vďaka pravidlám vieme, čo môžeme očakávať... 
Sú však pravidlá dobré aj pre sebarozvoj a vzdelávanie? Sú nutné? Sú nutné v živote? A v škôlke? Dlho sme o tom v učiteľskom tíme polemizovali.

nedeľa, 12. februára 2017

Pes v škôlke (Pozor, živý!)

Malé deti majú radi zvieratká. Zvieratká sú vo všetkých rozprávkach, detských knižkách, pesničkách, každé dieťa vie, že macko robí brum-brum. Prečo deťom tlačíme toľko zvieratiek, keď sami sme ich zo svojich životov vytisli? (Vlastne zvieratá stretávame hlavne na tanieroch.) Možnože sú na prvý pohľad pestrejšie a ľahšie uchopiteľné ako ľudia a skôr k ním pocítime nejakú emóciu ako k neživým veciam? Neviem. Každopádne malé deti majú radi zvieratká. Majú aj zvieratká radi malé deti? Nie. Ako to? Väčšina mestských detí sa totiž nevie k zvieratám správať.

piatok, 30. decembra 2016

Nechutné pokusy na deťoch v Žiline! (Škôlkari a poriadkumilovnosť)

Teraz je v móde zážitkové učenie. Aj v tomto ideme v Tramtárii s dobou. Skoro pri každej téme si s deťmi zažijeme (nie "si deti zažijú" - pokusy sa týkajú aj nás vyšších) nejaký pokus na sebe. Naše deti už takto zažili aké je to byť chvíľu úplne sám, aké je to byť hladný, každý sme si vyskúšali pevnú vôľu na presne ušitej výzve, ... Prečo? Keby ste sa mali rozhodnúť, či chcete vedieť trošku lepšie chémiu alebo sa chcete trošku viac poznať, čo by ste si vybrali? Jednoducho sebapoznanie je oblasť, ktorá má v našej škôlke prioritu. Myslím, že by to mohol byť aj predmet v škole.

streda, 7. decembra 2016

Počítače, sex a iné tabu témy

Svet je pekné miesto, ale obsahuje veľa vecí vyslovene nevhodných pre deti. Sex, drogy, smrť, viera, nadávky a áno, aj počítače. A ako naschvál sa deti často zaujímajú práve o ne. Čo im povedať, čo si vymyslieť, ako sa pri tom tváriť? Ako ich odbiť?

"Učiteľ má v škôlke nezastupiteľnú funkciu vo výchovnom procese, v ktorom nezastupuje rodiča ani dieťa ale skôr realitu."


Takže to mám dosť jednoduché: deťom hovorím pravdu. A nielen to. Zároveň sa pri tom netvárim smrteľne vážne. A nielen to. Sám otváram tieto témy, verejne a na spoločnom kruhu: "Vy fakt neviete, aký je rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom?" Predsa len, tieto témy nie sú tabuizované len tak, pre nič za nič, sú to dôležité veci v živote, ku ktorým však veľa ľudí nevie zaujať jasný postoj. A preto je dôležité sa o nich rozprávať, očistiť ich od bludov a predsudkov, (ktoré často majú nie len deti ale aj adolescenti bez zdravých informácií od dospelých), a nevnášať do nich atmosféru hriechu, špinavosti, strachu či naopak lákanie zakázaného ovocia.

Deti z lesnej škôlky na prieskumnej prechádzke v obchodnom dome!!

utorok, 1. novembra 2016

10 najlepších aktivít, vhodných pre všetky deti (O aktivitách, hrách a nude)

"Teraz musíš túto korálku opatrne navliecť na túto šnúrku a ..."
"Tak, všetci sa chytíme za rúčky, spravíme veľký kruh a opakujte po mne ..."

Všetci spolu, všetci rovnako, opakujte po mne. Že prečo? Lebo teraz máme túto aktivitu. Totalita, armáda.. Veď realita nie je zaujímavá a vôbec nič ťa nenaučí, treba aktivity. Aký je vlastne rozdiel medzi obľúbenými aktivitami a zatracovanými počítačovými hrami?

Ja sa v škôlke snažím robiť čo najmenej klasických aktivít či hier. Prinášam len témy. A potom už len vyberám z detských tém, problémov a šikovností, skúmame seba, riešime vzťahy a každodennosť. A keď nám každodennosť nič neprináša, keď je svet ticho? Tak len treba ostať ticho, spočinúť a poriadne sa pozrieť okolo seba. Niečo tam je. Potom na to pustíme náš rozum, našu tvorivosť a umenie a už sa máme chvíľu alebo aj dva týždne o čom baviť, na čom pracovať. O tom je nekonzumný život. Byť sýty z každodennosti z obyčajného sveta okolo. Nepotrebujeme umelé aktivity, počítačové hry, televízor, drogy, slávnosti, dovolenky, drahé hračky či autá...

nedeľa, 9. októbra 2016

Tvorivosť v autobuse

„Pri každej činnosti dávame veľký dôraz na kreativizáciu, teda snahu o neštandardný a tvorivý prístup k životu, práci, sebe, iným ľuďom, riešeniu problémov. (...) Cieľom je, aby mali deti v živote viac možností.“    
Z koncepcie nášho lesného klubu Tramtária


Ako rozvíjať tvorivosť u detí? To je jasné: „Tu máš papier, farby, plastelínu, farebné bavlnky, nájdi si nejaké pekné veci v lese,.... a niečo pekné vytvor, prípadne nakresli ako sa cítiš.“ Jednoducho tvoriví sú umelci, takže ideme tvoriť umelecké diela. Ale ako často tvoríme umelecké diela my, dospeláci? Veď škola a škôlka majú deti pripravovať na naozajstný život.

A pritom je tu aj iná oblasť, v ktorej aj my všetci ne-umelci tvorivosť zúfalo potrebujeme. Je to tvorivosť pri vytváraní si zmysluplnej náplne „voľného“ času. Že veľa pracujete a žiaden voľný čas nemáte? Neverím. A aké tvorivé sú napríklad vaše cesty do práce?

V ten deň sme sa všetci tešili na výlet autobusom do Budatínskeho parku. Lenže nejaké dieťa či rodič mali ťažké ráno a do škôlky prišli až 9:02, pričom autobus odchádzal 9:00. Nič to, veď iný autobus ide o 9:20. Ale ten nejde do Budatína, je to len okružná linka cez celé mesto. Nevadí, dnes bude cesta naším cieľom, dnes si namiesto parku skúsime užiť dlhú dlhúúú cestu autobusom. Čo berieme? Výkresy a fixky, reproduktor a prehrávač, denník a foťák. (Chcel som vziať aj hojdaciu sieť, ale musel som uznať, že Žilina, ... čo Žilina, že ľudstvo ešte v tomto nie je na Tramtáriu pripravené. Predstavte si po vstúpení do ranného trolejbusu, ako sa medzi jeho tyčami hojdajú deti v sieťach...)